Súčasný stav sídelnej štruktúry regiónu Horné Požitavie je výsledkom dlhodobého vývoja, ovplyvneného predovšetkým prírodnými podmienkami, lokalizačnými faktormi, hospodárskym vývojom, lokalizáciou priemyselných subjektov, migračnými trendami a budovaním obytných súborov v mestských centrách regiónu.
Na základe hodnotenia prírodných predpokladov územia a stanovenia stupňa vhodnosti pre rozvoj sídelných štruktúr, región Horné Požitavie predstavuje typ krajiny s vysokým potenciálom na rozvoj sídelnej štruktúry, s vysokým stupňom vhodnosti pre rôzne veľkostné a funkčné typy sídiel a tvorbu rozvinutej infraštruktúry. Centrálna časť územia – pahorkatiny a niva Žitavy, predstavuje subtyp krajiny bez výraznejších limitov, kým okrajové - podhorské až horské časti regiónu, možno označiť ako subtyp s miernym limitom reliéfu pre formovanie sídelných štruktúr a infraštruktúry.
Veľký význam na formovanie sídelnej štruktúry regiónu má i polohový potenciál územia, najmä poloha regiónu voči hospodársko-sídelným ťažiskám vyššieho hierarchického rangu, dopravným trasám medzinárodného a celoštátneho významu. Dôležitým faktorom formovania sídelnej štruktúry je aj charakter a stav obslužnej infraštruktúry regiónu.
Sídelná štruktúra regiónu Horné Požitavie sa vyznačuje viacerými špecifickými znakmi:
Sídelná sieť je v južnej a centrálnej časti regiónu, v rámci nížinnej časti územia, tvorená relatívne rovnomerne rozmiestnenou sieťou stredne veľkých vidieckych sídiel, ktoré na základe obslužno-pracovných väzieb formujú, s rôzne veľkými a v hierarchickej štruktúre diferencovanými plnohodnotnými mestskými, terciárnymi centrami Zlaté Moravce a Vráble, nodálne regióny.
Špecifické osídlenie vytvárajú vidiecke sídla v horských a podhorských častiach územia Pohronského Inovca, ktoré sú súčasťou tzv. štálovej oblasti roztrateného osídlenia. Z hľadiska tvorby kultúrnej krajiny je potrebné zachovať, podporovať a primerane, v súlade so špecifickými danosťami, rozvíjať vidiecke osídlenie regiónu;
V zmysle Koncepcie územného rozvoja Slovenska (Aurex, MŽP SR 1998), centrálna časť regiónu je súčasťou západo-východnej rozvojovej osi4 (v smere Sereď/Hlohovec – Nitra – Zlaté Moravce – Hronský Beňadik);
Okrem západo-východnej rozvojovej osi sa v rámci regiónu Horné Požitavie vyformovala i rozvojová os regionálneho významu5 – požitavská regionálna os, ktorá sa tiahne od Zlatých Moraviec cez Vráble, ďalej mimo územia regiónu, až po Šurany;
Región Horné Požitavie sa vyznačuje podpriemerným stupňom urbanizácie, vo dvoch mestských sídlach – Zlaté Moravce a Vráble žije 44,5% (25111, k 26.5.2001) obyvateľov. Stupeň urbanizácie na Slovensku je 61,6% a v Nitrianskom kraji v mestách žije 48,4% obyvateľov. V hierarchickej štruktúre sídiel Nitrianskeho kraja Zlaté Moravce sú kategorizované ako subregionálne centrum s možnosťou regionálnych funkcií a Vráble ako subregionálne centrum.
V regióne sú vyformované i ťažiská osídlenia miestneho významu6, ktoré sa ako novovznikajúce perspektívne centrá miestneho významu, vytvárajú z viacerých významných obcí lokálneho významu; perspektívne je potrebné podporovať rozvoj vzťahov medzi obcami Zlaté Moravce – Topoľčianky, ďalej Vráble a okolité menšie obce subregiónu;
Priemerná veľkosť sídla v regióne Horné Požitavie je 1484 obyvateľov a vidieckeho sídla 869 obyvateľov (k 26.5.2001, ŠÚ SR 2002). Vo veľkostnej štruktúre sídiel takmer 70% tvoria sídla od 500 - 999 (14 sídiel) a od 1000 - 1999 (12 sídiel) obyvateľov, v ktorých na viac ako 3/5 rozlohy, úhrnom žije o niečo viac ako 2/5 obyvateľov regiónu. Tieto obce sú extrémne riedko zaľudnené (tab 20). Sídla ostatných veľkostných kategórií sú málopočetné.
V priebehu decénia 1991 - 2001 rast počtu obyvateľstva bol zaznamenaný len vo Vrábľoch, ako v jedinom sídle veľkostnej kategórie sídiel od 5000 - 9999 obyvateľov. Hustota zaľudnenia sídiel veľkostných kategórií od 2000 - 4999 obyvateľov (Topoľčianky), 5000 - 9999 (Vráble) a 1000 - 19999 obyvateľov (Zlaté Moravce) dosahuje priemerné, resp. regionálne i celoštátne nadpriemerné hodnoty (tab 20).
Tab 20 Veľkostná štruktúra sídiel regiónu Horné Požitavie
| Veľkostná kategória (obyv.) |
Počet |
Počet |
Zmeny v počte obyvateľov v období r.1991-2001 | Rozloha |
Hustota |
||||||
| 1999* | 2001** | ||||||||||
| abs. | % | abs. | % | abs. | % | abs. |
index rastu (%) | (km2) | % | (obyv./km2) | |
| 200 – 499 |
9 | 23,7 | 3640 | 6,4 | 3398 | 6,0 | -242 | 93,4 | 81,8 | 13,5 | 41,5 |
| 14 | 36,8 | 9899 | 17,4 | 9690 | 17,2 | -209 | 97,9 | 173,7 | 28,7 |
55,8 |
|
| 1000 – 1999 | 12 | 31,6 | 15508 | 27,2 | 15338 | 27,2 | -170 | 98,9 |
239,4 | 39,6 |
64,1 |
| 2000 – 4999 |
1 | 2,6 | 2890 | 5,1 | 2888 | 5,1 | -2 | 99,9 | 26,3 |
4,3 |
109,8 |
| 5000 – 9999 |
1 | 2,6 | 9216 | 16,2 | 9493 | 16,8 | 277 | 103,0 |
38,3 | 6,3 |
247,9 |
| 10000 -19999 |
1 | 2,6 | 15820 | 27,8 | 15618 | 27,7 | -202 | 98,7 |
45,4 | 7,5 | 344,0 |
| * k 3.3.1991, ** k 26.5.2001 |
|||||||||||
S výnimkou Zlatých Moraviec a Vrábľov, ktoré sú viacfunkčnými, výrobno-obslužnými sídlami, s dominantným odvetvím priemyslu, ostatné sídla sú dvojfunkčné, prevažne obytno-poľnohospodárske, s doplnkovou funkciou službovou. Práve rozvoj a zdokonalenie infraštruktúrnej vybavenosti sídiel a využite potenciálnych predpokladov územia pre cestovný ruch, je nevyhnutným predpokladom integrácie územia v zmysle širších územných väzieb, čo pozitívne ovplyvní i rozvoj sídelného systému územia.
4 Rozvojové sídelné osi sú tvorené
hustou sieťou sídiel, spravidla pozdĺž komunikačných prepojení celoštátneho,
nadregionálneho, resp. regionálneho významu a prepojení ostatných infraštruktúr,
pričom sídla vytvárajú určitý urbanizovaný pás.
5 Rozvojové osi regionálneho významu sa tiahnu viac-menej
pozdĺž historicky starších komunikačných trás, ktoré v dôsledku nových
komunikačných prepojení stratili na význame, resp. pozdĺž tokov riek.
6 Ťažiská osídlenia miestneho významu sú priestory,
tvorené územiami okolo centier, ktoré majú nižší ako krajský význam,
pritom však vytvárajú v rámci kraja určité póly miestneho významu.
