Obce regiónu Horné Požitavie zaberajú z územného hľadiska celý okres Zlaté Moravce a katastrálne územia 6 obcí, administratívne pričlenených k okresu Nitra. Ide o obce: Nová Ves nad Žitavou, Tajná, Vráble, Lúčnica nad Žitavou, Melek a Žitavce. Matematickú polohu územia možno vyhraničiť medzi 48o17´ až 48o33´ severnej geografickej šírky a 18o12´ až 18o33´ východnej geografickej dĺžky. Najvyšším bodom územia je Veľký Inovec (901 m n. m.), najnižší bod sa nachádza v katastri obce Žitavce (cca 130 m n. m.), kde rieka Žitava opúšťa hranice vymedzeného regiónu.
Vzťahy regiónu Horné Požitavie k regionálnym entitám vyššieho rangu, resp. k Slovensku možno charakterizovať nasledovne:
Región Horné Požitavie leží v severovýchodnej časti Nitrianskeho kraja, rozlohou cca 604,9 km2 (9,5% Nitrianskeho kraja) je o niečo menší ako priemerne veľký okres Slovenska (620 km2), v 38 obciach žije 56425 obyvateľov (7,9% Nitrianskeho kraja) a priemernou hustotou zaľudnenia (93,3 obyv./km2) región patrí medzi stredne husto zaľudnené;
Širšie väzby k prírodným celkom, ktoré určujú krajobraz regiónu a do značnej miery determinujú aj potenciál cestovného ruchu, charakterizuje predovšetkým geomorfologický ráz krajiny. Územie regiónu Horné Požitavie vypĺňajú podcelky (Žitavský pahorkatina, Žitavská niva, Hronská pahorkatina) geomorologického celku Podunajská pahorkatina, patriacej do oblasti Podunajská nížina, subprovincie Malá Dunajská kotlina a provincie Západopanónska panva; ďalej podcelky Lehotská planina a Veľký Inovec, ktoré sú súčasťou geomorfologického celku Pohronský Inovec, patriaceho do oblasti Slovenské stredohorie, subprovincie Vnútorné západné Karpaty; ostatná časť územia regiónu - podcelky Veľký Tríbeč (oddiely Zlatnianske predhorie, Vysoký Tríbeč) a Razdiel (oddiely Skýcovský vrchovina, Veľkopoľská vrchovina) sú súčasťou geomorfologického celku Tríbeč, patriaceho do Fatransko-tatranskej oblasti a subprovincie Vnútorné západné Karpaty. Osou územia je rieka Žitava, prameniaca v Pohronskom Inovci, s priemerným prietokom 2,3 m3s-1 (Vieska nad Žitavou). Územie disponuje atraktívnym vrchovinovým až hornatinovým reliéfom pohorí aj nížinnou krajinou, zaradenou do teplej klimatickej oblasti mierneho pásma. Výšková členitosť reliéfu je 770 m a sklonitosť svahov sa pohybuje v rozmedzí od 0o do 20o. Prevláda juhovýchodná až južná expozícia svahov. Severne orientovaných svahov je menej.
Vo vzťahu k dopravnému systému Slovenska región Horné Požitavie má tranzitnú polohu. Je lokalizovaný na dôležitom západo–východnom dopravnom koridore, spájajúcom Bratislavu, Nitru, Banskú Bystricu a Košice. Od hlavného mesta SR – Bratislavy je centrum regiónu – Zlaté Moravce vzdialené 130 km, od krajského mesta Nitra 29 km; obe centrá sa nachádzajú v priaznivej komunikačnej i časovej dostupnosti. Dôležitý je cestný ťah, pretínajúci región severo-južným smerom, spájajúci Nové Zámky na juhu, s Hornonitrianskou kotlinou, považským sídelno-hospodársko-komunikačným koridorom (Považské podolie) a k nemu priľahlými kotlinami (Turčianska kotlina). Aj keď z centra regiónu Zlatých Moraviec sú vzdialené, avšak relatívne dobre dostupné administratívne a regionálne mestské centrá Levice (cca 50 km), Partizánske (cca 40 km), Prievidza (cca 75 km), Martin (cca 165 km) a Žilina (cca 195 km);
Širšie väzby k sídelnému systému Slovenska. Región Horné Požitavie tvoria prevažne stredne veľké vidiecke sídla, ktoré na základe obslužno-pracovných väzieb, na území regiónu formujú dva nodálne regióny rôzneho hierarchického rangu, s dvoma mestskými a regionálnymi centrami – Zlaté Moravce a Vráble. Severná časť územia je súčasťou západovýchodnej rozvojovej sídelnej osi, v severojužnom smere územím prechádza požitavská regionálna rozvojová os (MŠP SR 1998);
Z hľadiska širších vzťahov k oblastiam a lokalitám cestovného ruchu je Požitavie súčasťou priestorovo väčšej a hierarchicky nadradenej oblasti cestovného ruchu – Ponitria. Predstavuje jej subcelok, s predpokladmi najmä na krátkodobú, z časti i na dlhodobú rekreáciu, s funkciami oblastného až celoštátneho významu. Na základe prírodných podmienok sa región začleňuje do Hornonitrianskej oblasti, podoblasť Tríbečská s územím Tríbečského pohoria a Štiavnicko – kremnická oblasť, podoblasť Novobanská – kde patrí územie Pohronského Inovca. V relatívnej blízkosti a v dôsledku priaznivej komunikačnej dostupnosti sú z centra regiónu dobre dostupné centrá cestovného ruchu s medzinárodným významom a celoročným využitím (Bratislava a Nitra) ako aj v neveľkej vzdialenosti sa nachádzajúca, i keď s prekonávaním terénnych bariér (Štiavnické vrchy) ťažšie dostupná Banská Štiavnica (cca 70 km) – mestská pamiatková rezervácia, zapísaná do svetového kultúrneho dedičstva Unesco;
Z hľadiska možností cezhraničnej a medzinárodnej spolupráce je územie regiónu vzdialené cca 140 km od Budapešti a približne 190 km od Viedne.