|
|
| Na úvod >>> | |
| Predhovor | |
| O publikácii | |
|
|
| Stiahnite si publikáciu vo formáte .pdf: | |
 |
Obálka publikácie predná (601kB) |
|
Obálka publikácie zadná (532kB) |
|
Mapa územia (143kB) |
|
Sprievodca (3 348kB) |
|
|
OBSAH |
|
|
||
2 PRÍRODA
3 ZO STRÁNOK HISTÓRIE
4 OBYVATEĽSTVO A JEHO AKTIVITY
5 PONUKA MIKROREGIÓNU
5. 1 Kultúrno - historické pamiatky
5. 2 Kultúrno - spoločenské zariadenia
5. 3 Náboženský cestovný ruch
5. 4 Trasy územím
6 SPOZNÁVAME OBCE MIKROREGIÓNU
6. 1 Čierne Kľačany
6. 2 Malé Vozokany
6. 3 Nemčiňany
6. 4 Nevidzany
6. 5 Slepčany
6. 6 Tajná
6. 7 Tesárske Mlyňany
6. 8 Veľké Vozokany
6. 9 Vieska nad Žitavou
7 INFORMÁTORIUM
8 LITERATÚRA
|
|
|
|
| Turistický sprievodca MIKROREGIÓNOM POŽITAVIE - ŠIROČINA |
|
|
|
6. 3 Nemčiňany |
(784 obyvateľov, 1568 ha)
Obec (typ potočnej radovej dediny) je od okresného mesta vzdialená 12 km. Leží na ceste III. triedy spájajúcej Zlaté Moravce s Levicami. Vznikla spojením dvoch obcí (Nemčiňany a Rohožnica) v r. 1958. Táto svojou polohou okrajová obec mikroregiónu susedí na severe s Veľkými Vozokanmi a Volkovcami, na západe s Malými Vozokanmi, južnú a východnú hranicu tvoria obce Mochovce, Malé Kozmálovce a Kozárovce. Príroda: Obec sa rozprestiera v severnej časti Pohronskej pahorkatiny v doline Rohožníckeho potoka a na výbežku Štiavnických vrchov. Pahorkovitý až vrchovinný reliéf vo výškovom rozpätí 190 - 340 m n. m. tvoria mladotreťohorné íly, piesky, štrky a sopečné tufy prekryté sprašou a sprašovými hlinami, na ktorých sa vyvinuli hnedozeme, luvizeme a kambizeme. V lesnom komplexe prevláda dub cerový a agát. Mozaiku krajiny dopĺňa vodná nádrž na vodnom toku Rohožnica i rozsiahle plochy vinohradov. 
Pozoruhodné formy reliéfu vytvorené vetrom a vodou v pieskovej bani 
Najstaršie stopy osídlenia obce s najväčšou pravdepodobnosťou siahajú už do obdobia staršej doby kamennej – paleolitu. Poukazujú na to silexové úštepy a silexová surovina mladopaleolitického charakteru nájdená pri juhovýchodnom okraji obce v priestore pieskovej bane. Intenzita osídlenia tu narastá od počiatku neskorej doby kamennej, čo dobre dokumentuje sídlisko ludanickej skupiny zistené západne od obce, na pravej terase potoka Rohožnica a sídlisko bolerázskej skupiny zaregistrované vo východnej časti katastra obce, neďaleko katastrálnej hranice s Mochovcami. V ryhe plynovodu, ktorá prerezala sídliskový objekt, sa podarilo zachrániť okrem keramického materiálu i sekeromlat zhotovený z jelenieho parohu, hlinený praslen a zlomok plochého idolu – plastiky ženy. V prípade tohto nálezu ide o prvý nález plochého idolu z obdobia bolerázskej skupiny z uzavretého nálezového celku. Z nasledujúcej doby bronzovej je osídlenie doložené dvomi sídliskami z mladšej a neskorej doby bronzovej. Sídlisko z mladšej doby bronzovej bolo zistené priamo v intraviláne obce (dvor a záhrada Š. Komžíka) a sídlisko z neskorej doby bronzovej v priestore už uvedenej pieskovej bane. S osídlením v dobe rímskej možno s najväčšou pravdepodobnosťou spájať zvyšky stavieb zistených leteckým prieskumom na poliach západne od obce. Prvá písomná zmienka o obci je v kráľovskej listine Ondreja II. z roku 1232, v ktorej obyvateľov obce Nenchez urobil svojimi dvorníkmi (t. j. vykonávali služobnícke práce v priestoroch paláca, pripravovali jedlá). Ako osada s nemeckým obyvateľstvom existovala už pravdepodobne v preduhorských časoch. Obec v priebehu svojho vývoja niesla názvy ako napr. Nempchen (roku 1258), Nimchin (1284), Nemchyn (1301), Nemchen (1309), alebo Nempchen (1327), Nemcžinany (1773), Nemčany (1786). Súčasný názov Nemčiňany získala až v roku 1808. Obec vlastnili viaceré zemepánske rody, k významnejším patrili Borsovci z Plášťoviec (obec kúpili v roku 1301, v roku 1331 ju vyplienil Peter, syn Borsov), ďalej Gyurda a Dacso. V roku 1493 Juraj z Plášťoviec predal svoje majetky v obci a blízkych osadách Palucha a Ravaszaeg svätobeňadickému kláštoru. Neskôr v roku 1521 prešli pod správu Nitrianskeho biskupstva. Nemčiňany patrili i rodu Dobravických (1534), Dóczyovcom (1563), panstvu Malotopoľčianskych a v 17. storočí Kosztolányiovcom. V roku 1601 tu stálo už 77 domov. Od roku 1559 až do roku 1948 obec patrila pod ostrihomskú kapitulu. Podobne ako ďalšie obce mikroregiónu i Nemčiňany platili v roku 1634 daň Turkom a predstaviteľom miestnej vrchnosti. V roku 1647 bol Turkami poškodený miestny kostol sv. Michala archanjela (správcom cirkvi a školy bol Ondrej Prunay). Kostol nebol opravený ani v roku 1657 za správcovania Andreja Tešínskeho. Podľa tureckých daňových súpisov v r. 1663 - 1664 mala obec 72 obývaných domov, platila daň 15 050 tureckých strieborných akčí. Z priezvisk rodín sa uvádzajú Hulliovci, Hajdúovci, Hercovci, Ruskovci, Keszegovci, Vozokanskí, Záhoreckí, Vargovci, Csarádiovci, Barátovci a iní. Daň sa platila aj z výroby muštu a medu. V roku 1720 sa tu zistilo 19 daňovníkov, 1828 64 domov a 416 obyvateľov. Miestnou časťou obce je Rohožnica, ktorá až do zlúčenia s Nemčiňanmi v roku 1958 existovala ako samostatná obec. Prvá zmienka o nej pochádza z roku 1283. Hospodárstvo a vybavenosť: Poľnohospodárska aktivita v obci naďalej zostáva i keď značná časť obyvateľstva odchádza za prácou do Zlatých Moraviec, Vrábeľ, Mochoviec a Levíc. Obec je známa pestovaním kvalitných odrôd hrozna i jeho spracovaním. Obchodnú sieť tvoria dve predajne - so zmiešaným tovarom i s potravinami. Ďalej sa tu nachádzajú dve pohostinstvá a občerstvenie. Pre kultúrne a spoločenské vyžitie slúži kultúrny dom a knižnica, pre športové účely zasa viacúčelové ihrisko. Na pošte má svoju pobočku Poštová banka. Nemčiňany sú tiež sídlom farského úradu. Neďaleko kostola je vybudovaný dom smútku. Na pochovávanie slúžia tri cintoríny. PONUKA: Príroda: Príroda obce je pestrá - kultúrna krajina s poliami, lesným komplexom a vodnou nádržou, umožňuje rozvíjať viaceré formy rekreácie, napr. vychádzky, turistiku, zber lesných plodov, hubárenie, lov stepnej i vysokej zveri, plávanie, v zimnom období i korčuľovanie. Zaujímavá je, najmä z náučného hľadiska, piesková baňa. Na svoje si v obci tu prídu i rybári, pretože rybný revír je zameraný na chov kapra, karasa a ostrieža. Kultúrno-historické pamiatky: Na vrchole zalesneného kopca, ktorý si zachoval miestny názov Krypta, sa nachádza rodinná hrobka zemianskeho rodu Kosztolányiovcov. 
Kostol sv. Michala archanjela Tradície a akcie: V obci sa každoročne pravidelne v máji koná oblastná výstava vín spojená s ochutnávkou, ale i stavanie májov, svätí sa sviatok sv. Urbana - patróna viníc (omša, stretnutia pri degustácii vína), konajú sa športové dni. V auguste sa v areáli kostola stretá kresťanská mládež. Stretnutia umožňujú i vinobranie, výstavy ovocia a zeleniny, hodové slávnosti v deň sv. Michala, posviacka úrody či dni úcty k starším. 
Správa v novinách občanov Slažian „Slažianske slovo“ z 21. júna 2001 |
|
|
|
Turistický sprievodca MIKROREGIÓNOM POŽITAVIE - ŠIROČINA 1. vydanie, 2002 |