Na úvod >>>
Predhovor
O publikácii
Stiahnite si publikáciu vo formáte .pdf:
Obálka publikácie predná (601kB)
Obálka publikácie zadná (532kB)
Mapa územia (143kB)
Sprievodca (3 348kB)
1 POLOHA A VYMEDZENIE MIKROREGIÓNU
2 PRÍRODA
3 ZO STRÁNOK HISTÓRIE
4 OBYVATEĽSTVO A JEHO AKTIVITY
5 PONUKA MIKROREGIÓNU
   5. 1 Kultúrno - historické pamiatky
   5. 2 Kultúrno - spoločenské zariadenia
   5. 3 Náboženský cestovný ruch
   5. 4 Trasy územím
6 SPOZNÁVAME OBCE MIKROREGIÓNU
   6. 1 Čierne Kľačany
   6. 2 Malé Vozokany
   6. 3 Nemčiňany
   6. 4 Nevidzany
   6. 5 Slepčany
   6. 6 Tajná
   6. 7 Tesárske Mlyňany
   6. 8 Veľké Vozokany
   6. 9 Vieska nad Žitavou
7 INFORMÁTORIUM
8 LITERATÚRA
Get Acrobat Reader
Turistický sprievodca
MIKROREGIÓNOM POŽITAVIE - ŠIROČINA

6. 8 Veľké Vozokany

(526 obyvateľov, 988 ha)


Erb obce

Poloha:
Obec (typ hromadnej cestnej dediny) sa nachádza 8 km južne od Zlatých Moraviec. Okrajom intravilánu prechádza cesta III. triedy Zlaté Moravce – Vráble. Na severovýchode susedí z obcami Čierne Kľačany a Volkovce, na západe s Tesárskymi Mlyňanmi, na juhu s Malými Vozokanmi a Nemčiňanmi.

Pohľad na obec
Pohľad na obec

Príroda:
Veľké Vozokany ležia v doline vodného toku Širočina na Hronskej pahorkatine. Výškové rozpätie je 180 - 240 m n. m, stred obce leží v nadmorskej výške 180 m. Pahorkovitý reliéf vytvárajú mladotreťohorné íly, piesky, štrky prekryté sprašou. Úrodné hnedozeme umožňujú intenzívne poľnohospodárske využitie krajiny. V severozápadnej časti obce sa v lokalite Starý háj vyskytujú zvyšky dubového lesa. Krajinu miestami spestrujú agátové porasty a vinice. Na vodnom toku Širočina je vystavaná vodná nádrž.

Z histórie:
Najstaršie osídlenie obce siaha do obdobia mladšej doby kamennej – neolitu. Dokumentujú ho dve sídliská kultúry s lineárnou keramikou. Na sídlisku v polohe Močiar, ktorá sa nachádza pri viniciach severovýchodne od intravilánu obce, sa popri štiepanej industrii našla kamenná sekerka, hlinené tkáčske závažie a prívesok z prevŕtaného kremeňa. Na druhom sídlisku nachádzajúcom sa južne od priehrady vodnej nádrže, medzi tokom Širočina a objektami bývalého JRD, sa našla keramika. Osídlenie z nasledujúcej neskorej doby kamennej – eneolitu je dokumentované iba nálezom plochého klinu z medi, ktorého bližšie miesto nálezu nie je známe. Osídlenie v mladšom období je doložené sídliskom z mladšej doby rímskej (3. - 4. stor.), ktoré sa nachádzalo v miestach dnešnej vodnej nádrže, severne od obce. Pri záchrannom archeologickom výskume bola preskúmaná časť zahĺbenej chaty s kolovou konštrukciou.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1209, kedy niesla názov Wezeken, patriac svätobeňadickému opátstvu. V roku 1381 sa už nazývala Eghazaswezeken (čo poukazuje na jej pretrvávanie v majetku opátstva), v roku 1493 Nagwezeken (názov napovedá, že už neobsahovala krátko predtým v r. 1489 od nej oddelené dnešné Malé Vozokany), v roku 1773 Welke Wozokany. Praveké osídlenie v obci dokladá eneolitické sídlisko. V stredoveku bola obec majetkom beňadického opátstva, v roku 1228 časť obce patrila i Nitrianskemu biskupstvu a pokresťančeným Kumánom, v 13. storočí zase Hunt-Poznanovcom a Maróthiovcom. Údaj z roku 1326 uvádza, že ťažbu striebornej rudy na území Belá, na ľavej strane Hrona, obhospodarovali aj šľachtici z Veľkých Vozokan. Od roku 1309 bola v obci katolícka fara a škola. Tak ako mnohé obce v regióne i Veľké Vozokany trpeli od roku 1531 nájazdami Turkov, ktoré v roku 1565 spôsobili zánik beňadického opátstva. Preto obec prešla pod správu Ostrihomskej kapituly. V rokoch 1594 a 1599 vyplienili obec Turci, definitívne im obec pripadla od roku 1618. V roku 1652 sa neďaleko od obce odohrala v dňoch 26. a 27. 8. bitka, v ktorej utrpeli Turci zdrvujúcu porážku. Táto udalosť natrvalo poznačila ich ďalšie pôsobenie v regióne Tekova. V roku 1534 mala obec podľa záznamov 10 port (usadlostí), v roku 1601 tu jestvovala škola, obyvatelia žili v 35 domoch. Podľa tureckých daňových súpisov v r. 1663 – 1664 sa tu uvádza 30 obývaných domov a výška dane 8 493 tureckých strieborných akčí. Z priezvisk rodín sa uvádzajú Madácsovci, Kámánovci, Futárovci, Makovickí, Gasparovci, Adamovci, Menyhárovci, Kosztolányovci a iní. V tom období tu boli vinice, z ktorých sa Turkom poskytoval mušt a mlyn. V roku 1720 sa uvádza v obci mlyn a 15 daňovníkov schopných platiť predpísané dane. V roku 1828 mala obec 53 domov a 360 obyvateľov.

Vyrezávaný drevený kríž pred obecným úradom
Vyrezávaný drevený kríž pred obecným úradom

Hospodárstvo a vybavenosť:
Poľnohospodárska aktivita sa v obci naďalej zachováva i keď väčšina obyvateľov odchádza za prácou do miest. V obci je nešpecializovaná predajňa a pohostinstvo. Kultúrny dom sa nachádza na návestí obce spolu s obecným úradom a knižnicou. Kostol, cintorín, dom smútku patria medzi cirkevné zariadenia. Športovým zariadením je futbalové ihrisko pri vodnom toku Širočina.


PONUKA:

Príroda:
Krajina obce ponúka možnosť turistiky napr. po zelenej značke Veľké Vozokany (zast. SAD) – pomník Lev – Arborétum Mlyňany – Slepčany (žel. st.), pozdĺž Širočiny, vychádzky do polí, prechádzky lesom Starého hája, zber lesných plodín a húb, poľovníctvo a možnosť rybolovu vo vodnej nádrži.

Vodná nádrž Veľké Vozokany
Vodná nádrž Veľké Vozokany

Kultúrno-historické pamiatky:
Na severovýchod od obce pri Starom háji sa v roku 1652 odohrala dôležitá veľká bitka medzi tureckým vojskom vedeným pašom Mustafom a uhorským vojskom spolu s miestnymi obyvateľmi vedenými kapitánom Adamom Forgáčom a tromi bratmi Eszterházyovcami. Turci boli na hlavu porazení, pričom však padli i štyria členovia rodiny Eszterházy.

Podrobnejšie je o tejto bitke písané v Letopise Matice slovenskej z r. 1869.
„ Stalo sa, že v roku 1652 celá horda tureckého vojska, peši i na koňoch okolo 20. augusta od novozámockých hore vedľa Žitavy k Zlatým Moravciam ťahala... Najmohutnejší vplyv na rozhodovanie víťazstva pri šarvátke tejto ale mal ľud slovenský, v okolí veľko-vozokanskom tedy bydlevší. Asi so šesnáctych obcí ľud sbehol sa na pomoc kresťanského vojska a z bokov Turkovi svojimi nápady prekážal činiť, ozbrojený sekerámi, cepami a železnými vidlámi stá a stá pohanov poráža.“

V roku 1734 tu bol na pamiatku tohto veľkolepého víťazstva a na česť padlým postavený kamenný obelisk, ktorý bol z príležitosti milénia Uhorska v roku 1896 vymenený za bronzového leva od sochára Vojtecha Markupa. Súsošie bronzového leva v obrannom postoji, ktorý prednou labou dlávi tureckú vojnovú zástavu, predstavuje dnešný pamätník víťazstva nad Turkami (tzv. Vozokanský lev),

Veľkovozokanský lev – pamätník víťazstva nad Turkami v r. 1652
Veľkovozokanský lev – pamätník víťazstva nad Turkami v r. 1652

patriaci k najznámejším pamätníkom nielen v mikroregióne ale i na celom Požitaví. Na štvorhrannom na kamennom podstavci pomníka je latinský nápis, ktorý v slovenskom preklade znie takto:

Zastav sa, pútnik! A čítaj.
Na tomto poli padli v jeden deň z jednej rodiny
štyria nepremožiteľní hrdinovia:

Ladislav - gróf Esterházi,
večný majiteľ hradu Fraknó,
radca Cisársko-kráľovskej vznešenej komory
a hlavný veliteľ pevnosti v Pápe.

František Esterházi,
hlavný veliteľ pevnosti v Ďarmotách.

Tomáš Esterházi,
zástupca veliteľa Levického hradu.

Gašpar Esterházi,
rytier Zlatej ostrohy.

Turecký boh vojny
neuspel pri Esterháziovcoch,
chcel byť smrtonosný,
ale nebol,
lebo mužov, ktorých usmrtil,
nezničil úplne.
Tu
vykvitla esterháziovská trojruža,
znovu purpurovo sfarbená
krvou štyroch hrdinov.
Toto je teda Marsovo pole,
ktoré nemá ani Rím.
Uhorsko zaň vďačí
esterháziovským hrdinom.
Prístup z obce k pamätníku vedie po zelenej značke.


K ďalším zaujímavostiam v obci patrí katolícky kostol sv. Mikuláša, pôvodne gotický. Ako farský chrám je uvádzaný napr. v r. 1647 (bola pri ňom škola v správe Jakuba Vieszkaya), v r. 1674 bol silne poškodený. Zbarokizovali ho v roku 1742, prestavali aj v 19. storočí. V obci sa

Kostol sv. Mikuláša
Kostol sv. Mikuláša

nachádza i viacero menších sakrálnych pamiatok, napr. kríže, kaplnky a pod.

Významé osobnosti:
Z obce pochádza významný slovenský filmový a televízny režisér, scenárista, fotograf a grafik Eliáš (Elo) Havetta (nar. 13.6.1938 - zom. 3.2. 1975), ktorý je pochovaný v rodnej obci na miestnom cintoríne. Známy je najmä svojím filmom „Slávnosť v botanickej záhrade“ (1969), resp. „Ľalie poľné“ (1972).

Tradície a akcie:
O zachovávanie folklóru v obci sa stará dychová hudba Vozokanka, spevácka folklórna skupina Lipa a detský folklórny súbor Vozokanček. V obci pôsobí aj

Z vystúpenia folklórneho súboru Vozokanček
Z vystúpenia folklórneho súboru Vozokanček

ochotnícky divadelný súbor pri Matici slovenskej. Pravidelne každoročne sa uskutočňujú napr. fašiangový sprievod obcou s dychovou hudbou, divadelné predstavenia, stavanie májov, sviatok sv. Urbana, letné športové dni (futbalový turnaj Ľ. Kéryho), vinobranie, či posviacka úrody. V kultúrnom dome bývajú výstavy ručných prác, ovocia a zeleniny, posedenia so staršími občanmi. Pravidelné športové akcie, napr. silvestrovský beh obcou či memoriál Ľudovíta Kéryho zabezpečuje telovýchovná jednota „Lev“.
Obec je taktiež súčasťou vínnej cesty Horného Požitavia.

Turistický sprievodca MIKROREGIÓNOM POŽITAVIE - ŠIROČINA
1. vydanie, 2002