|
1 POLOHA A VYMEDZENIE MIKROREGIÓNU
2 PRÍRODA
3 ZO STRÁNOK HISTÓRIE
4 OBYVATEĽSTVO A JEHO AKTIVITY
5 PONUKA MIKROREGIÓNU
   5. 1 Kultúrno - historické pamiatky
   5. 2 Kultúrno - spoločenské zariadenia
   5. 3 Náboženský cestovný ruch
   5. 4 Trasy územím
6 SPOZNÁVAME OBCE MIKROREGIÓNU
   6. 1 Čierne Kľačany
   6. 2 Malé Vozokany
   6. 3 Nemčiňany
   6. 4 Nevidzany
   6. 5 Slepčany
   6. 6 Tajná
   6. 7 Tesárske Mlyňany
   6. 8 Veľké Vozokany
   6. 9 Vieska nad Žitavou
7 INFORMÁTORIUM
8 LITERATÚRA
|
 |
Turistický sprievodca MIKROREGIÓNOM POŽITAVIE - ŠIROČINA |
|
5. 4 Trasy územím
|
        Územie mikroregiónu je z hľadiska reliéfu diferencované. Pre pobyt v horách sú podmienky v severovýchodnej časti, kde východiskom pre turistiku do pohoria Pohronský Inovec je obec Čierne Kľačany. V pohorí je vytvorená dobrá sieť chodníkov pre pešiu turistiku, kostru ktorých tvorí Rudná magistrála.
        Južná časť regiónu má vhodné podmienky pre náučný, resp. poznávací cestovný ruch. Územím mikroregiónu prechádza len jedna turistická trasa, na mape označená zelenou farbou. Trasa Slepčany, žel. st. – Arborétum Mlyňany 1 h – pomník Lev 2 h – Veľké Vozokany, zast. SAD 2 1 h (opačným smerom 2 1 h) vedie poliami Žitavskej pahorkatiny k Arborétu Mlyňany, okolo danielej obory a pomníka Lev – pamätníka protitureckého víťazstva. Je nenáročná, bez stúpania – vhodná pre bicyklistov i rodiny s deťmi.
        V súčasnosti k veľmi vyhľadávaným formám aktívneho odpočinku i poznávania prírodných krás patrí cykloturistika. Spája v sebe nielen jednoduchosť a operatívnosť pri presune, ale i možnosť dostať sa pomerne rýchlo z mestských centier za prírodnými krásami, kultúrnohistorickými pamiatkami alebo za rekreáciou k vode na vidiek.
        Územie mikroregiónu „Požitavie–Širočina“ je pre cykloturistiku príťažlivé nielen ideálnym terénom, ale i rozmanitou ponukou cieľov, na ceste za ktorými vnímavý turista môže spojiť potešenie tela s radosťou ducha.
        Navrhované dve cykloturistické trasy vedú cez najzaujímavejšie časti nielen mikroregiónu, ale i celej hornožitavskej oblasti. Zjazdné sú cestnými a horskými bicyklami a vyhýbajú sa najfrekventovanejším komunikáciám, hoci v niektorých úsekoch nie je možná iná alternatíva. Začiatok aj koniec trás sú, podľa možností, dostupné železnicou. Ich dĺžka umožňuje absolvovanie výletov za jeden deň bez časového stresu a v ľubovoľnom tempe.
Dolnožitavská trasa:
Trasa: Nitra – Štitáre (8 km) – Pohranice (2 km) – Beladice (10 km) – Slepčany (6 km) – Vieska nad Žitavou-Arborétum Mlyňany (2 km) – Malé Vozokany (4 km) – Nevidzany (3 km) –Vráble (8 km)
Dĺžka: 43 km
Prevýšenie: 77 m
Stručný popis trasy: Trasa sa začína na Nitrianskej nive a postupne prechádza mierne zvlneným terénom Žitavskou pahorkatinou a Žitavskou nivou. Trasa je nenáročná a vhodná pre cestné i horské bicykle.
Pomôcky: Turistická mapa “Tríbeč – Pohronský Inovec – Topoľčianky” v mierke 1:50 000, klad listov 137 z edície Turistických máp VKÚ Harmanec, ISBN 80-85510-87-1.
Podrobný popis: Dolnožitavská cyklotrasa má začiatok na železničnej stanici v Nitre. Z Nitry pokračuje trasa menej frekventovanou cestou cez Nitrianske Hrnčiarovce do obce ležiacej na úpätí Tríbeča – Štitáre. Tu odbočíme vpravo smerom na Pohranice, pričom musíme prejsť cez cestu I. triedy č. E 571. V Pohraniciach je čiastočne zachovalá ľudová architektúra a spomínajú sa aj vývery termálnych vôd v blízkom okolí obce. Cyklotrasa pokračuje cez Hosťovú až do Beladíc. Obec ležiaca v doline potoka Drevenica sa spomína už v roku 1156. Časť obce patrila v roku 1268 Tekovskému hradu, časť zemanom, zvyšok Stoličnému Belehradu. Z kultúrno-historických pamiatok je zaujímavý barokový kaštieľ z konca 18. storočia, rozšírený a neoklasicisticky upravený v roku 1874. Pri kaštieli sa nachádza mauzóleum z roku 1874 s cennými mramorovými plastikami od J. Fadrusza. V časti obce Veľké Chrášťany je klasicistický kaštieľ zo začiatku 19. storočia, v časti Pustý Chotár neoklasicistický kaštieľ z roku 1904. V tejto časti obce sa v minulosti ťažilo uhlie v bani Valéria. Z Beladíc cyklotrasa pokračuje cez Malé Chrášťany (časť Beladíc) smerom na Novú Ves nad Žitavou, ale 1km za Malými Chrášťanmi odbočuje vľavo po spevnenej ceste do obce Slepčany (možnosť kúpania sa a rybolovu vo vodnej nádrži Slepčany). Tu sa napája na cestu II. triedy č. 511 (Vráble – Zlaté Moravce), ale len na krátkom úseku, pretože na prvej odbočke doprava za obcou pokračuje do Viesky nad Žitavou, kde je ďalšia zastávka tejto cyklotrasy – Arborétum Mlyňany. Založil ho v roku 1892 dr. Štefan Ambrózy-Migazzi, významný dendrológ, ktorý tu vybudoval jedinečnú botanickú zbierku východoázijských, severoamerických a európskych drevín. Od roku 1953 tu sídli Ústav dendrológie SAV zameraný na výskum drevín v podmienkach Slovenska. Arborétum je verejnosti prístupné okrem obdobia 1.11. – 31. 3. Hoci má arborétum stálozelený charakter, najkrajšie je na jar, keď kvitnú rododendrony. Z arboréta vedie cyklotrasa do Malých Vozokan. Nad obcou (smerom na Nemčiňany) je neobarokový kaštieľ vybudovaný na začiatku 20. storočia, ktorý je v súčasnosti zrekonštruovaný a jedna časť poskytuje hotelové ubytovanie na vysokej úrovni. Trasa pokračuje k „Levovi“ - pomníku protitureckých bojov a pokračuje cez Červený Hrádok, Nevidzany až do Vrábel, kde končí. Mesto sa prvýkrát spomína v roku 1265 ako obec patriaca ostrihomskému arcibiskupstvu. V druhej polovici 19. storočia sa začína v tejto oblasti

pestovať vinič. Táto tradícia trvá až dodnes a oblasť severozápadne od mesta je známou vinohradníckou oblasťou, kde môžeme nájsť zbytky starých vínnych pivníc.
Inovecko – hronská trasa:
Trasa: Zlaté Moravce – Topoľčianky (5,2 km) – Machulince (1,5 km) – Obycké lúky (5,5 km) – rekreačné stredisko Čaradice (10 km) – Čaradice (3,5 km) – Hronský Beňadik (4,2 km) –
Kozárovce (6 km) – Nemčiňany (5 km) – Vieska nad Žitavou (9 km) – Zlaté Moravce (12,1 km)
Dĺžka: 62 km
Prevýšenie: 475 m
Stručný popis trasy: Trasa prechádza naprieč Pohronským Inovcom cez Hronskú pahorkatinu k Slovenskej bráne (povodie Hrona medzi Hronským Beňadikom a Kozárovcami). Od Kozároviec postupne pretína zvlnenú Hronskú pahorkatinu a končí v údolí rieky Žitavy. Trasa je dobre zjazdná na cestných i horských bicykloch.
Pomôcky: Turistická mapa “Tríbeč – Pohronský Inovec – Topoľčianky” v mierke 1:50 000, klad listov 137 z edície Turistických máp VKÚ Harmanec, ISBN 80-85510-87-1.
Podrobný popis: Trasa sa začína pri železničnej stanici v Zlatých Moravciach a vedie smerom do Topoľčianok, kde môžu cyklisti navštíviť národnú kultúrnu pamiatku – renesančno-klasicistický kaštieľ s anglickým parkom, ďalej múzeum koní alebo žrebčín. V Topoľčiankach sa trasa napája na modrú turistickú značku, ktorá vedie cez Machulince a za nimi 5 km súvislým stúpaním až na Obycké lúky. Tu sa cyklotrasa odkláňa od turistickej, pokračuje v pravo (okolo Prosného vršteka) po asfaltovej ceste súvislým klesaním až k rekreačnému stredisku Čaradice, v okolí ktorého je známa hubárska oblasť. Odtiaľ vedie poľnou cestou cez Široký prieloh a podjazdom popod cestu I. triedy č. E 571 do obce Čaradice, ďalej cez Tekovské Nemce až do Hronského Beňadika. Táto obec dýchajúca históriou ponúka návštevníkom možnosť prezrieť si národnú kultúrnu pamiatku – komplex benediktínskeho kláštora spolu s trojloďovým kostolom, ktorý má v súčasnosti podobu renesančného hradu. Trasa pokračuje cez miestnu časť Psiare, kde sú pozostatky z doby hallštattskej a veľkomoravskej. V nádrži pri obci Kozárovce sa cyklisti v lete môžu okúpať, alebo chytať ryby. Trasa vedie Hronskou pahorkatinou cez Nemčiňany, Malé Vozokany (barokový kaštieľ) do Viesky nad Žitavou, kde je možné navštíviť jedno z mála arborét na Slovensku (pozri predchádzajúcu trasu). Z Viesky pokračuje trasa cez Tesárske Mlyňany, potom 2 km úsekom po ceste I. triedy E 571 a končí na železničnej stanici v Zlatých Moravciach.
        Pomerne ľahko a rýchlo spoznať i odľahlejšie oblasti umožňuje mototuristika. Najfrekventovanejšími trasami, ktorými je prístupné i územie mikroregiónu, sú hlavné cesty I/65 (medzinárodná E 571) a II/511. Motorové vozidlo však odporúčame využiť len ako presunový prostriedok k miestu aktívnej turistiky.

        Návštevníci mikroregiónu môžu využiť aj špeciálnu ponuku služieb na formujúcej sa tzv. vínnej ceste, ktorá je zameraná na ochutnávku najkvalitnejších vín a gastronomických špecialít spolu s poznávaním prírodných krás a kultúrno-historického dedičstva obyvateľov mikroregiónu. Zvláštnosťou tejto trasy je i bezprostredný kontakt výrobcu vína so spotrebiteľom.
        Prvé písomné záznamy o pestovaní viniča v našich geografických podmienkach sú doložené rímskym historikom Publiom Tacitom (55 - 120 n. l.), ktorý píše, že obyvatelia naddunajských oblastí v prvom storočí po Kristovi sa zaoberali pestovaním a predajom vína. Potvrdzuje to aj i ďalší rímsky historik Aurelius Victor, ba i Titus Flavius Vopiscus. Niet preto dôvodu pochybovať o tom, že tieto vinohrady zasahovali i na Horné Požitavie a v rámci neho i na územie mikroregiónu. Ušľachtilé druhy viniča hroznorodého priniesli Rimania za panovania cisára Marka Aurélia Próba (276 - 282 n. l.). O pestovaní hrozna svedčia i staroslovanské modlitby ako napr. modlitba pri vysádzaní vinohradu, modlitba pri oberaní hrozna, modlitba nad vínom, keď začína kvasiť a ďalšie.
        Prvá zmienka o vinohradoch vo Veľkých Vozokanoch pochádza z r. 1273. Prehľad úrod hrozna v Tekovskej stolici z r. 1602 – 1618 dokumentuje pestovanie hrozna a výrobu vína v 21 registrovaných obciach. Medzi nimi sa nachádzajú napr. i Nevidzany, ktoré však v tomto období k popredným výrobcom nepatrili. V období tureckého panovania v polovici 17. stor. sa z miestnych viníc mikroregiónu i Turkom poskytoval mušt. V 18. stor. sa však situácia už zmenila. V Nevidzanoch sa uvádzajú vinohrady o rozlohe 71 kopáčov (1 kopáč – 3,52 ára), v susedných Nemčiňanoch v r. 1715 zaberali rozlohu 10 kopáčov, v r. 1720 - 7 kopáčov a v r. 1769 – 22 kopáčov. Pestovanie hrozna možno však predpokladať napr. aj v Tesárskych Mlyňanoch, pretože v jeho erbe sa strapec hrozna nachádza taktiež. Základ odbornému a kvalitnému vinohradníctvu na území regiónu dal gróf Keglevich v r. 1750. Úpadok vinohradníctva spôsobila choroba perenospóra, ktorá v r. 1880 – 1896 zničila všetky vinohrady.
Z oberačky hrozna
Vinohradníctvo sa opätovne rozvinulo až v 20-tych rokoch 20. stor. Po r. 1929 sa začala pestovať odroda „Othelo“, ktorá bola postupne nahradené inými progresívnymi odrodami viniča.
        Nadväzujúc preto na tradície pestovania vínnej révy bola vytvorená vínna cesta, prechádzajúca jednotlivými obcami mikroregiónu so svojimi strediskami v Nevidzanoch a v Nemčiňanoch, kde sa ochutnávky vín už stali tradíciou. Pestujú sa najmä odrody rizling, veltlín, savignon a frankovka, vína z ktorých dosiahli i viaceré ocenenia. Pekná pivnica sa nachádza na vŕšku Veľký dudok v Nevidzanoch.
|
|