Na úvod >>>
Predhovor
O publikácii
Stiahnite si publikáciu vo formáte .pdf:
Obálka publikácie predná (601kB)
Obálka publikácie zadná (532kB)
Mapa územia (143kB)
Sprievodca (3 348kB)
1 POLOHA A VYMEDZENIE MIKROREGIÓNU
2 PRÍRODA
3 ZO STRÁNOK HISTÓRIE
4 OBYVATEĽSTVO A JEHO AKTIVITY
5 PONUKA MIKROREGIÓNU
   5. 1 Kultúrno - historické pamiatky
   5. 2 Kultúrno - spoločenské zariadenia
   5. 3 Náboženský cestovný ruch
   5. 4 Trasy územím
6 SPOZNÁVAME OBCE MIKROREGIÓNU
   6. 1 Čierne Kľačany
   6. 2 Malé Vozokany
   6. 3 Nemčiňany
   6. 4 Nevidzany
   6. 5 Slepčany
   6. 6 Tajná
   6. 7 Tesárske Mlyňany
   6. 8 Veľké Vozokany
   6. 9 Vieska nad Žitavou
7 INFORMÁTORIUM
8 LITERATÚRA
Get Acrobat Reader
Turistický sprievodca
MIKROREGIÓNOM POŽITAVIE - ŠIROČINA

6. 5 Slepčany

(846 obyvateľov, 935 ha)


Erb obce

Poloha:
Obec typu hromadnej cestnej dediny leží na komunikácii spájajúcej Zlaté Moravce s Vrábľami cez Tesárske Mlyňany. Na severe susedí s Vieskou nad Žitavou, na severozápade s Beladicami, na západe s Malými Chyndicami, na juhu s Novou Vsou nad Žitavou a na juhovýchode s Nevidzanmi.

Príroda:
Povrch obec ležiaca na Žitavskej a Pohronskej pahorkatine ako i na nive a terase rieky Žitavy, má mierne zvlnený rovinný až pahorkovitý ráz, ktorého výškové rozpätie je 150 - 210 m n. m. Stred obce leží v nadmorskej výške 160 m, čím je obec najnižšie položenou obcou nielen mikroregiónu, ale aj Horného Požitavia. Reliéf tvoria mladotreťohorné íly s pieskami a s pokrovmi spraše, na ktorej sa vyvinuli hnedozeme. Na riečnych sedimentoch, ktoré sa nachádzajú na nive a terase, vznikli fluvizeme. Rozsiahle plochy ornej pôdy spestrujú remízky a vinice zaberajúce 13 ha. V katastri obce sa tiež nachádza vodná nádrž.

Z histórie:
Najstaršie stopy osídlenia siahajú do začiatku neskorej doby kamennej – eneolitu. Svedčia o tom dve sídliská mladšej fázy lengyelskej kultúry, z ktorých jedno sa nachádza na pravom brehu Čerešňového potoka, v priestore dnešnej vodnej nádrže a druhé na pravej terase rieky Žitavy pri severnom okraji obce. Pri záchrannom archeologickom výskume pri vodnej nádrži sa preskúmalo i sídlisko bolerázskej skupiny a pozostatky osídlenia z čias badenskej kultúry, z ktorého popri početnej keramike pochádza i hlinený téglik používaný pri tavení a odlievaní medi. Ide o jeden z najstarších dokladov spracovania medi na Slovensku. Na metalurgiu medi poukazuje i nález medeného kladiva v miestnej pieskovni. Z obdobia nesledujúcej doby bronzovej sú známe dve sídliská z jej záverečnej etapy. Prvé bolo zistené pri spomínanej vodnej nádrži a druhé pri ťažbe piesku na ostrohovitom výbežku nachádzajúcom sa juhovýchodne od obce. O osídlení v období mladšej doby železnej – laténskej svedčí keramika nájdená v intraviláne obce, kde je doložené i osídlenie v období sťahovania národov a vo včasnom stredoveku.
V katastri obce je zdokumentovaná i zaniknutá stredoveká osada z 11. - 12. storočia. Prvá písomná zmienka o Slepčanoch je z roku 1165, keď Forcos z rodu Hunt-Poznan poskytol kláštoru a opátstvu v Svätom Beňadiku 22 obyvateľov obce spolu s 16 poplužiami zeme (časť z nich opatrovala kráľovské kone). Súpis povinností poddaných uvedeného opátstva sa zachoval z roku 1245. Ostrihomskej kapitule pripadla obec v roku 1565. Tak ako mnohé susedné obce i Slepčany trpeli prepadmi Turkov (napr. v roku 1634). Začiatkom 17. storočia (v roku 1601) tu pracoval mlyn. Podľa tureckých daňových súpisov v r. 1663 - 1664 mali 45 obývaných domov, daň platili vo výške 8 916 tureckých strieborných akčí. Z priezvisk rodín sa uvádzajú Dobiovci, Bacskovci, Mesiarovci, Szolárovci, Kosztolányiovci, Pálenkašovci, Horňákovci, Borovicovci, Kobrdovci a iní. Daň sa platila aj z výroby muštu, medu a dvoch mlynov.

Hospodárstvo a vybavenosť:
Poľnohospodárska funkcia je v obci naďalej primárna, i keď podstatná časť obyvateľov odchádza za prácou do okolitých miest Zlaté Moravce a Vráble. Obchodná sieť tu nie je veľmi pestrá, zahŕňa len zabezpečenie základných životných podmienok. Nachádzajú sa tu dve predajne so zmiešaným tovarom (najmä s potravinami), obchod s textilom, predajňa s obuvou a kožený tovar. Návštevníci obce sa môžu občerstviť v miestnom bare. Pre kultúrne a spoločenské aktivity má obec k dispozícii kultúrny dom, nachádza sa tu i knižnica. Veriaci navštevujú kostol s cintorínom, na ktorom sa nachádza dom smútku. Šport sa realizuje na dvoch futbalových ihriskách.


PONUKA:

Príroda:
Vodná nádrž je lákadlom nielen pre domácich rybárov. Okrem športového rybárenia poskytuje vhodné podmienky pre plávanie a v zime pre korčuľovanie.

Vodná nádrž Slepčany
Vodná nádrž Slepčany

Zalesnené územie pozdĺž Žitavy je vhodné na vychádzky počas celého roka. Územie je vhodné na lov nízkej zveri (bažanty, prepelice, zajace, srnčia zver). Niektoré zaujímavosti územia je možné spoznať zeleným turistickým chodníkom Slepčany (žel. Stanica) – Arborétum Mlyňany – pomník Lev – Veľké Vozokany (zast. SAD).

Kultúrno-historické pamiatky:
V obci sa nachádza kostol sv. Jána Nepomuckého postavený v rokoch 1880 -1881 v neoklasicistickom slohu, kaplnka so sochou sv. Urbana vo viniciach, kaplnka sv. Sebastiána, kaplnka sv. Jozefa postavená Ostrihomskou kapitulou i kaplnka Panny Márie z roku 1778.
Zvláštnosťou obce je i technická pamiatka Zungov, ktorú za účelom zavlažovania lúk v roku 1911 dala vybudovať Ostrihomská kapitula a park Inzulov charakteristický výsadbou cudzokrajných drevín.

Kostol sv. Jána Nepomuckého
Kostol sv. Jána Nepomuckého

Významé osobnosti:
V obci sa narodil Juraj Selepčéni - Pohronec (1595 -1685) - ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas, uhorský kancelár a miestodržiteľ, medirytec.

Juraj Selepčéni – Pohronec (1595 – 1685) – ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas
Juraj Selepčéni – Pohronec (1595 – 1685) – ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas

Tradície a akcie:
V obci sa každoročne pravidelne v máji koná stavanie májov, svätí sa sviatok sv. Urbana - patróna viníc (omša, stretnutia pri degustácii vína), konajú sa športové dni, v lete diskotéky pre mladých, stretnutia umožňujú i vinobranie, výstavy ovocia a zeleniny, posviacka úrody či dni úcty k starším.
Obec je vstupnou bránou vínnej cesty Horného Požitavia.

Turistický sprievodca MIKROREGIÓNOM POŽITAVIE - ŠIROČINA
1. vydanie, 2002