|
1 POLOHA A VYMEDZENIE MIKROREGIÓNU
2 PRÍRODA
3 ZO STRÁNOK HISTÓRIE
4 OBYVATEĽSTVO A JEHO AKTIVITY
5 PONUKA MIKROREGIÓNU
   5. 1 Kultúrno - historické pamiatky
   5. 2 Kultúrno - spoločenské zariadenia
   5. 3 Náboženský cestovný ruch
   5. 4 Trasy územím
6 SPOZNÁVAME OBCE MIKROREGIÓNU
   6. 1 Čierne Kľačany
   6. 2 Malé Vozokany
   6. 3 Nemčiňany
   6. 4 Nevidzany
   6. 5 Slepčany
   6. 6 Tajná
   6. 7 Tesárske Mlyňany
   6. 8 Veľké Vozokany
   6. 9 Vieska nad Žitavou
7 INFORMÁTORIUM
8 LITERATÚRA
|
 |
Turistický sprievodca MIKROREGIÓNOM POŽITAVIE - ŠIROČINA |
|
6. 4 Nevidzany
|
(627 obyvateľov, 1026 ha)
Poloha:
Obec typu cestnej radovej dediny leží na komunikácii III. triedy spájajúcej Zlaté Moravce s Vrábľami. Na severe a severovýchode susedí s Červeným Hrádkom a Mochovcami, na juhu s Čifármi a Tajnou, na západe s obcami Nová Ves nad Žitavou a Slepčany.
Pohľad na obec
Príroda:
Nevidzany ležia v severozápadnej časti Pohronskej pahorkatiny, na sútoku potokov Eger a Širočina. Pahorkovitý reliéf charakterizuje i jeho výškové rozpätie od 160 do 230 m n. m., stred obce leží v nadmorskej výške 181 m. Mierne zvlnený povrch je tvorený mladotreťohornými ílmi a pieskami prekrytými sprašou, na ktorej sa vyvinuli hnedozeme. Súvislejšie lesné porasty (dub, agát) sú len vo východnej časti katastra. Orná pôda je prerušovaná remízkami a vinohradmi.
Z histórie:
Najstaršie stopy osídlenia obce siahajú do obdobia staršej doby kamennej – paleolitu. Svedčí o tom nález silexového úštepu južne od intravilánu obce v polohe Nad jarkami. Mimoriadne intenzívne osídlenie je v obci doložené už v období mladšej doby kamennej, a to štyrmi sídliskami zistenými v rôznych častiach katastra. Sídliská kultúry s lineárnou keramikou boli zistené v polohe Záhumnice, Dolné Šelerove a Konopniská. Mladšie neolitické sídlisko lengyelskej kultúry bolo zistené v polohe Hradisko. V nasledujúcej neskorej dobe kamennej (eneolite) intenzita osídlenia vzrástla, čo dokumentuje skúmané sídlisko a hrob ludanickej skupiny v polohe Dolné Šelerove a Konopniská a sídlisko badenskej kultúry v polohe Majer. S týmto eneolitickým osídlením možno spájať i nález plochej medenej sekerky v intraviláne obce (dvor J. Šveca). Osobitne významným je nález hlineného kadlubu – formy na odlievanie sekeriek s jedným ostrím v polohe Lúčne zeme, ktorý možno datovať už do počiatku doby bronzovej. Doba bronzová, najmä jej neskorá etapa, je dokumentovaná až štyrmi sídliskami nachádzajúcimi sa jednak priamo v intraviláne obce (priestor dnešného kultúrneho domu) a jednak v južnej (poloha Konopniská) a východnej časti katastra (poloha Hradisko a Kozmálky). Osídlenie v mladšej dobe železnej (dobe laténskej) je doložené sídliskom v polohe Konopniská. Nasledujúca doma rímska je doložená dvomi sídliskami (poloha Konopniská a severne od obce vpravo od cesty vedúcej do Červeného Hrádku) a jedným pohrebiskom. Nasledujúce osídlenie je známe až z veľkomoravského obdobia (9. storočie), o čom svedčia keramické nálezy sídliskového charakteru z priestoru hospodárskeho dvora bývalého JRD a dve celé nádoby pochádzajúce pravdepodobne zo slovanského hrobu nájdené v areáli dnešného cintorína. Osídlenie z 10. - 13. stor. je doložené viacerými archeologickými nálezmi pochádzajúcimi z intravilánu obce. Tieto nálezy sú významným dokladom toho, že obec sa na mieste terajšej polohy nachádza minimálne 1100 rokov.
Prvé písomné zmienky o obci sú z rokov 1113 ako Newic a 1229 ako terra Nywg. V ďalšom svojom vývoji niesla rôzne pomenovania, ako napr. v r. 1234 Nyweg, v r. 1265 Neug, v r. 1418 Neuedi, v r.1429 sa spomínajú ako Niuid, v r. 1773 ako Newiczany. Súčasný názov Nevidzany získali až v r. 1920. Patrila viacerým zemianskym rodinám, napr. v roku 1403 bola majetkom zemanov z Ďura, v roku 1531 patrila rodine Lévayovcov a Bogyaniovcov, v roku 1554 tvorila súčasť hradného panstva hradu Levice. Poľnohospodárske zázemie viedlo k vybudovaniu dvoch mlynov (uvádzaných už v roku 1534). V urbári Levického panstva z roku 1554 sa po prvýkrat stretávame s konkrétnymi menami obyvateľov obce: Rabyk, Nemeth, Dohonth, Thot, Warga, Kys.
V 17. storočí bola obec rozdelená medzi rodiny Taynajovcov a Perényiovcov. Turci obec viackrát vypálili (1559, 1599, 1616, 1634) a spustošili aj miestny kostol (uvádzaný ako farský už v roku 1332 v správcovstve farára Jána), ktorý bol v priebehu 18. storočia zrekonštruovaný a v roku 1809 prestavaný. V priebehu 18. storočia vznikli dva majere - Horný majer, ktorý zanikol v roku 1901 a Dolný majer, ktorý zanikol až v roku 1927. Nevidzany mali v r. 1534 14 port (usadlostí), v r. 1601 51 domov a 2 mlyny, v r. 1828 58 domov a 375 obyvateľov.
Hospodárstvo a vybavenosť:
Obec si poľnohospodársku funkciu zachovala i dnes. Značná časť obyvateľstva však odchádza za prácou do Zlatých Moraviec alebo do Vrábeľ. Obchodnú sieť tvorí predajňa rozličného tovaru, potraviny a pekáreň. Návštevníci obce sa môžu občerstviť v pohostinstve. Kultúrny dom slúži pre spoločenské a kultúrne akcie obce, nachádza sa v ňom i knižnica. Obec je sídlom farského úradu. K ďalším cirkevným zariadeniam patrí kostol s cintorínom a domom smútku. Pre športové akcie slúži futbalové ihrisko.
Kostol Obrátenia sv. Pavla apoštola
PONUKA:
Príroda:
Mierne zvlnený pahorkatinný reliéf kultúrnej krajiny umožňuje nenáročné vychádzky do polí, vinohradov alebo zákutí vodných tokov Širočina a Eger. Obec vďaka rybníku poskytuje vhodné podmienky pre rybolov. Poľovníkom slúži poľovnícka chata. K pozoruhodnostiam patria i niekoľkostoročné mohutné stromy – duby cerové, ktoré sa nachádzajú na rozhraní katastrov Nevidzian, Čifár a Tajnej.
Z interiéru kostola
Kultúrno-historické pamiatky:
Pozoruhodnou kultúrno-historickou pamiatkou je do kameňa vytesaný latinský nápis pochádzajúci pravdepodobne zo 16. – 17. storočia, ktorý bol nájdený v roku 1967 pri ohrádzaní fary. V súčasnosti je zabudovaný v nadzákladovom murive ohrady tak, aby ho bolo vidieť, medzi farou a školou. Preklad ukázal, že ide o text s náboženským obsahom a oprávnene možno predpokladať, že táto epigrafická pamiatka pochádza zo starého kostola, ktorý bol v roku 1935 rozobratý.
Časť zo starého nápisu na kostole
V miestnej časti obce zvanej Majer sa nachádza zemianska kúria („kaštieľ“), ktorú zrejme v prvej polovici 19. storočia dala postaviť rodina Perényiovcov a neskôr ho vlastnila rodina Rázgovcov. Ich rodinná hrobka sa nachádza v strednej časti miestneho cintorína, v ktorej sú pochovaní aj jej členovia žijúci v obci v druhej polovici 19. storočia a na začiatku 20. storočia. Okrem toho sa v starej časti cintorína zachovalo niekoľko z dreva vyrezávaných krížov, ktoré boli vyhotovené miestnymi obyvateľmi v 20.- 30. rokoch 20. storočia.
K ďalším pamiatkam v obci patrí socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1855, rímsko-katolícky kostol Obrátenia sv. Pavla apoštola so zvonmi (postavený v roku 1942 – 1943), kaplnka Lurdskej Panny Márie a kaplnka sv. Urbana.
V katastri obce pri ceste smerujúcej do Vrábeľ sa nachádza kaplnka Panny Márie z 19. storočia a pri nej košatý javor, ktorý je významnou pamiatkou dokladajúcou priebeh štátnej hranice medzi Slovenskom a Maďarskom v rokoch 1938 –1945 (slúžil ako pozorovateľňa tzv. finančnej stráže).
Kaplnka Lurdskej Panny Márie
Tradície a akcie:
V obci sa pravidelne konajú hodové slávnosti v deň obrátenia sv. Pavla, fašiangový i obecný ples, výstava vín, stavanie májov, svätí sa sviatok sv. Urbana - patróna viníc (omša, stretnutia pri degustácii vína), konajú sa športové dni. Z ďalších akcií je možné spomenúť strelecké preteky poľovníckeho zväzu Hradisko, diskotéky pre mladých i výstavy ručných prác, vinobranie, výstavy ovocia a zeleniny, v októbri sa koná posviacka úrody, v novembri posedenia so staršími občanmi. V obci žije a tvorí ľudový rezbár František Šabík.
|
|